Luke 6

Yesuko Sapat naru ŋu sopoyote

(Matyu 12:1-8; Mak 2:23-28)

1Asa Sapat naru
6:1“Sapat naru” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda uniparetohuru-huru yayemo huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. Ŋu naruko ŋuno kho ka tewero mepémo kini (Toŋeŋgurí 20:8-11 weyo qembe).
kano Yesu wit kho keweroko uyaro iŋo-iŋo rewero uniyómbo
6:1“iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.
wit simó siyoro kandeyembo wit kowí rumuniŋoro siyi toŋiní se neyaŋgo.
2Quko Farisi uni
6:2“Farisi uni” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí.
kumimbo yiyoro ŋande yaŋgurí, “Hutuŋo mande ŋundo otete ŋu soréŋoro, Sapat naruko ŋuno ŋu ma tewero, yete. Ye do karo ŋunde teteŋgo?”
6:2Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindo ŋande yaŋgurí, koSapat naruko ŋuno uni kato kho kumi tewero mepémo kini. Enendo kho sewero mepémo kini, o yuwoyó rimiwero mepémo kini, eŋgé siyowero mepémo kini, ko kho kumi meyowo ŋuya tewero mepémo kini. Anutu korohutuŋo mandeko ore mande ŋunde qu kama yaró, iŋo-iŋo uni ŋu naŋge ŋunde kondé yero unipare soré yereŋgurí.


3Yi Yesuko mande topé yaró, “Yembe komo Dewit
6:3“Dewit” - komo suki Dewitko Israel uniparetoro wiri yerete uni taró. Anutuko Dewit kondé iŋo inaró, ko yate-yate Israel unipare ŋuyako Dewit kondé iŋo inaŋgurí.
koya topé-topémboya o taŋgurí ŋuro sowo mande ŋumbe kama weyo iŋaŋgurí, peka? Asa ŋu naruko ŋuno o qoyemboro khumoro
4Dewitko Anutu koro yano oro bret ŋu Anutu toŋímo yara ŋu re umburo nero topé-topé yunoní naŋgurí. Quko bret ŋuro, hutuŋo mandeko ŋande yete, o qa-qa uni ŋundo naŋge bret ŋu newaŋgo.”
6:4O qa-qa uni ŋundo bret toworoSapat naru kano Anutu koro toŋímo yakutímo rotaŋgurí. Sonda kanata quroko ŋuno roti kini tinío qa-qa unindo naŋgurí. (O Qa-qa Uni 24:5-9 weyo qembe.)
5Ŋunde yero ŋande yimiraró, “Unindoro Naŋunímbo
6:5“Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge.
Sapat naru ŋu sopoyote.”

Sapat naruko ŋuno Yesuko uni ka kandí piyimi mu riní meté taró

(Matyu 12:9-14; Mak 3:1-6)

6Asa Sapat naru kano Yesu uyaro huru-huru ya
6:6“huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu.Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.
quroko oro unipare mande rondaqe yunaró. Yunoní uni ka kandí kondésina ukumi rero khumaró qu ŋuno yora.
7Hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya
6:7“hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí.
Farisi unindoya,
6:7“Farisi uni” ŋundo, nore Anutu korohutuŋo mande ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.
Yesuko uni ŋu riní meté tiníqo, Sapat naruko kho ka tete ŋuro mande kho inowato, yero iŋoro toŋetaŋgurí.
8Quko Yesuko iŋo-iŋoye qene iŋoro uni kandí piyimi ŋu mitoro ŋande yaró, “Ke otoqoya keweroyemo ŋano kaŋe,” yiní ŋunde taró.

9Asa Yesuko ŋande yimiraró, “Ye date iŋoteŋgo, Sapat naru ŋa do otete ka hutuŋo mande wendaqeweya? O meté tewatope ma o piyimi te inowato, asa uni ka roŋgaruwowatope ma urato khumoweya?”

10Ŋunde yero uni soso ŋuno yiyoro uni ŋu ŋande miraró, “Kandeke raŋo,” yiní ŋunde tiní kandí pitu ko meté taró. 11Quko uni soso ŋundo saŋgirí parámi horé tero, Yesu do ka te inowato, yero epe mito-mito taŋgurí.

Yesuko asá yerewí uni kumi rokó yereró

(Matyu 10:1-4; Mak 3:13-19)

12Asa naru kano Yesu hariri tewero uyaro mira purí kano oro Anutuwore hariri tero suwo doŋe-doŋe taró. 13Ita saraŋoníqo, iŋo-iŋo rewero uniyó
6:13“iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.
neko yerero uni keweroyemo 12 rokó yerero owé “asá yerewí uni” yunaró.
14Uni ŋuro owéye muko ŋandiro: Saimon, uni ŋu owé Yesuko, “Pita,” ye nekaró ŋu; Andru, Saimon koro koneyó ŋu; Jems; Jon; Filip; Bartolomeyu; 15Matyu; Tomas; Jems, Alipeus koro naŋuní ŋu; Saimon, Selot koro wini qu ka;
6:15“Selot koro wini” ŋuko saŋgirí uni. EnendoRom unindoya kuma teyaŋgurí, dokoro Rom koro wiri yerete uni parámimbo ene sopo yerewero quro piyimiŋaŋgurí.
16Jutas, Jems koro naŋuní ŋu; ko Jutas Isikariot, uni ŋu imemoŋgo Yesu re uni piyimi kandeyemo rotaró.

Yesuko se khumo unipare qambu yoriní meté taŋgurí

(Matyu 4:24-25; Mak 3:7-12)

17Asa Yesu mira purí moŋgo uro mira kuhú kano kaŋaró. Ŋuno eneŋo iŋo-iŋo rewero unipare
6:17“iŋo-iŋo rewero unipare” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.
qambu yoraŋgurí. Unipare meyowo qambu ŋuya yoraŋgurí. Unipare ŋu Judia mira koŋgo qu, Yerusalem noŋgo qu, ko windi tapéwore yendé irisa Tair koya Saiton koya
6:17“Tair koya Saiton” ŋukokape unindoro yendéye, Juda koro miraye sumeyoro windi tapémo ŋuno yorariyó.
ŋu noŋgo qu ŋuya yoraŋgurí.
18Ene mandí iŋowero maheŋgurí. Ko ene se khumoye roŋgaruwoní meté tewaŋgo ŋuro maheŋgurí. Asa ko kumi yuqa pusú qundo
6:18“yuqa pusú” ŋukosambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo.
rambaruru yereyaŋgo ŋu Yesuko roŋgaru yiriní meté taŋgurí.
19Eneŋo wimbí kondé ŋundo se khumo unipare soso roŋgaru yiriní meté taŋgurí. Ŋunde ŋuro unipare qambu ŋu, Yesu kina pekáŋato, yero kandeye raŋaŋgurí.

Yesuko puriŋo koya o quhurí koya ŋuro yaró

(Matyu 5:1-12)

20Ko Yesuko eneŋo iŋo-iŋo rewero unipareyó
6:20“iŋo-iŋo rewero unipare” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.
yiyoro ŋande yaró,

“Ye owéye moré kini qundo, ye puriŋo ka reteŋgo,
dokoro Anutuko ye wiri yereyote.
21Ye itaka ka o qoyemboro khumoyoteŋgo qundo, ye puriŋo ka reteŋgo,
dokoro Anutuko yoriní maŋgoreweya.
Ye itaka ka tendoyoteŋgo qundo, ye puriŋo ka reteŋgo,
dokoro imemoŋgo yomowaŋgo.
22“Unindo ye Unindoro Naŋuní ŋu
6:22“Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge.
howeyoteŋgo ŋu iŋoro newonde saŋgirí te yunoro yohowero mande piyimi ye yunoro huwó mande yeyoteŋgo quno ŋuno yendo puriŋo ka reteŋgo.
23Ŋu naruko ŋuno niŋgu-niŋgu parámi ti qembe, dokoro samboko ŋuno kimo parámi rewaŋgo. Hamó, komo eneŋo usisambayembo ye-ye uni
6:23“ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.
ŋunde naŋge o piyimi te yunaŋgurí.

24“Quko ye onoŋoye moré mu, o ininiyaqe,
dokoro oka newonde ime yunoweya qu ŋu komo remukaŋgurí.
25Ye itaka o ni qahuye tinditiní qu, o ininiyaqe,
dokoro imemoŋgo o qoyemboro khumowaŋgo.
Ye itaka yomoyoteŋgo qu, o ininiyaqe,
dokoro imemoŋgo tendowaŋgo.
26“Unindo yeŋo owéye hokiqo, o ininiyaqe. Komo, eneŋo usisambayembo ye-ye uni kota-kota ŋu ŋunde naŋge owéye hokaŋgurí.

Newonde meté yeŋo saŋgiríye ŋu yunoyi qembe

(Matyu 5:38-48)

27“Quko nondo ye mandene iŋoyoteŋgo ŋu ŋande yimiroteno, yeŋo saŋgiríye newonde meté yunoro murí meté uni yeya newonde piyimi teyoteŋgo quya te yunoyuri qembe. 28Danimbo takuni saŋayemo reweya, ŋu ye puriŋo yiri qembe. Ko danimbo yesará yereweya ŋuro hariri tika Anutuko ene samaka yiriní. 29Ko uni kato kakíŋge kawore tamoníqo, rohoréŋoro kawore ŋuya ino qembe.
6:29Ŋu naruko ŋuno uni kato meyowo kakímo uraró quno ŋuno ŋundewore huwóŋaró.
Uni kato keŋo kowe punu-punu saŋanímo qu re wosoníqo, keŋo kowe punu-punu quroyómo qu ŋuya re ma soréŋowero.
30Uni kato o karo kira kereweya tiníqo, o ŋu ino qembe. Ko uni kato keŋo oke siyoweya tiníqo, ŋande ma mirowero, topé nuno qembe. 31Yendo unipareto otete soso yeno te yunowaŋgo ŋuro kondé iŋoyoteŋgo ŋuko, ye otete ŋu naŋge eneno te yunoyi qembe.

32“Ko yendo topoyemboro naŋge hamó iŋo yunoteŋgo tiníqo, owé meté ka rewaŋgo, peka? Kini, uni quhurí uni ŋuyako newonde meté eneŋo topo-topoye yunoyoteŋgo. 33Ko yendo uni yeya o murí meté te yunoyoteŋgo quya o murí meté te yunowaŋgo tiníqo, owé meté ka rewaŋgo, peka? Kini, uni quhurí uni ŋuyako murí ŋunde naŋge teyoteŋgo. 34Ko yendo uni utatáyemboro topé ye yunowaŋgo ŋu naŋge utatáye yunoyoteŋgo tiníqo, owé meté ka rewaŋgo, peka? Kini, uni quhurí uni ŋuyako uni quhurí imemoŋgo topé tewaŋgo ŋu utatáye yunoyoteŋgo. 35Quko ye saŋgiríyemboro iŋo inoro utatáye yunoyi qembe. Ko enendo utatáyemboro topé ye yunowaŋgo ŋuro ma iŋowero. Ye ŋunde tero imemoŋgo kimo parámi rero Anutu Koreko Horé yote ŋuro simó yowaŋgo. Dokoro enendo uni kama ene yuŋgunaŋoyoteŋgo quya o piyimi teyoteŋgo quya o meté te yunoyote. 36Ye awayembo teyote ŋundiro naŋge uniro sikíye ti qembe.

Ye uni meyowo ma ronda yerewero

(Matyu 7:1-5)

37“Uni karo muríye kama ronda yerewaŋgo tiníqo, Anutuko yeŋo muríye ŋuya kama ronda yereweya. Ye uni ka mande kho kama yunowaŋgo tiníqo, Anutuko mande kho ye ŋuya kama yunoweya. Uniro quhuríye se rotowaŋgo tiníqo, Anutuko yeŋo quhuríye ŋuya se rotoweya. 38O se uni meyowo yunoyikata Anutuko o se ye ŋuya yunoweya. Enendo o meté kusíŋoní hamó maŋgorero umbuyote ŋu yunoweya. Dokoro yendo uni meyowo o yunoyoteŋgo ŋuro rokóŋo ŋuwore naŋge Anutuko meté te yunoweya.”

39Asa Yesuko tapara mande
6:39“tapara mande” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.
ka ŋande yaró, “Uni toŋí kiré kato toŋí kiré meyowo ka metémbe khe witúŋoweyape, ma kini? Kini, ene irisa-irisa rokaráŋoro meréko uwari.
40Iŋo-iŋo rewero simó ŋundo rondaqe-rondaqe uniyó kama takate. Quko iŋo-iŋo meté tiní asa ene otoqoro rondaqe-rondaqe uniyó qembe teweya.

41“Ke do karo topokeporo murutó ka toŋímo yote ŋu qene iŋoyote, quko ke te puŋo ka keŋo toŋeŋgemo yote ŋu kama qene iŋoyote? 42Ko te puŋo ka keŋo toŋeŋgemo yote ŋu kama qene iŋoyoníqo, ke date tero topoke ŋande miroweya, ‘Topo, murutó toŋeŋgemo ŋu re rotowe?’ Ke uni maŋgoye irisa, koretero te puŋo parámi keŋo toŋeŋgemo yote ŋu re rotoroqota ke meté toŋetero murutó tomó ta topoke toŋímo yote ŋu meté se rotoweya.

Te ŋuro eŋgé qene iŋoyi

(Matyu 7:16-20; 12:33-35)

43“Qeni, te meté kato eŋgé piyimi mu kama eŋgé teyote. Ŋunde naŋge te piyimi kato eŋgé meté mu kama teyote. 44Dokoro, unindo eŋgé qenero te ŋuro kiraró qene iŋowaŋgo. Hamó, fik eŋgé ŋu te kunzi noŋgo kama siyoyoteŋgo, ko wain eŋgé ŋu kakari kewero koŋgo kama siyoyoteŋgo. 45Uni meté ŋundo iŋo-iŋo meté qundo newondí riní maŋgoriní murí meté teyote. Uni piyimi ŋundo iŋo-iŋo piyimi qundo newondí riní maŋgoriní murí piyimi mu teyote. Ŋunde ŋuroko o piyimi naŋge teyote. Dokoro iŋondutu newondímo maŋgoreyoní ŋu maŋgómbo naŋge yeyote.

Yaye date rewaŋgo?

(Matyu 7:24-27)

46“Ye dokoro no neko nerero, ‘Uni Parámi, Uni Parámi,’ yeteŋgo, quko ye mandene kama howeyoteŋgo? 47Uni kumimbo nono maheroqo mandene iŋoro howeyoteŋgo. Asa ko uni ŋunde quro tapara mande
6:47“tapara mande” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró.
yewe teteno.
48Uni ŋunde qundo yayó reweya quno ŋuno koretero meré sero kandarama saŋano tatá raŋaró. Sono rirupo ya ŋu kikiŋoní ya ŋu kama huqeweya. Dokoro uni ŋuko paseyó kondé horé raró. 49Quko uni kato mandene iŋoro kama howeyote ŋuko ŋandiro, uni ka yayó kina nokono kaŋeweya, ko tatá noko quroko kama raŋaró. Sono rirupo ya ŋu kikiŋoní waka ta huqero soso piyo teweya.

Copyright information for NCA